Lexovci, Penta, Zoroslav Kollar.....

Čo nie je Vaše, to sa dobre kradne...a s radosťou... Alebo ako sa predáva a rozkradá Slovenský štát. Robbery of Slovakia...
slovanovslav
Príspevky: 3077
Dátum registrácie: 25 Nov 2013 06:44

Lexovci, Penta, Zoroslav Kollar.....

Príspevokod užívateľa slovanovslav » 16 Aug 2015 08:21

Za najväčšiu bankovú lúpež v histórii Slovenska býva označované vykradnutie pobočky VÚB v Nitre v roku 1996. Páchatelia si so sebou zobrali 174 miliónov korún. Chlapci z podsvetia však boli iba trochári oproti bielym golierom, ktoré vybrali z VÚB kupónu postupne takmer 7 miliárd korún.

Všeobecná úverová banka založila pre prvú vlnu kupónovej privatizácie, ktorá v Česko-Slovensku prebehla v roku 1992, privatizačný fond VÚB kupón. Tento privatizačný fond sa stal najúspešnejším privatizačným fondom v Česko-Slovensku. Svoje akcie mu zverilo 530 tisíc ľudí. VÚB kupón za ne získal majetok v hodnote 13 miliárd korún.

Všeobecná úverová banka tento úspech dosiahla prísľubom, že garantuje každému občanovi, ktorý zainvestuje do VÚB kupónu, vyplatenie 12 tisíc korún. Na rozdiel od Viktora Koženého, Juraja Širokého a Vladimíra Lexu z Harvardských fondov, ktorí ponúkali občanom garanciu 10 tisíc korún a svoj sľub nedodržali, VÚB svoje slovo dodržala. Každému akcionárovi, ktorý o to požiadal, sľúbených 12 tisíc korún vyplatila.

Podiely týchto vyplatených akcionárov zostali vo VÚB a banka ich predala japonskej Nomure. Táto potom z VÚB kupónu odčlenila majetok približne v hodnote 4 miliardy Sk. Vo VÚB kupóne zostalo približne 320 tisíc akcionárov a majetok v hodnote približne 9 miliárd Sk. Prišiel rok 1997. Scéna bola pripravená, herci správne rozsadení a začalo sa veľké divadlo. Pre hercov akčný príbeh so šťastným koncom a životnými istotami, pre divákov tragédia.

Názov drámy: “Vylúpenie VÚB kupónu”

Herci v hlavných úlohách:

Vladimír Lexa, jeden z najbohatších ľudí na Slovensku

Ivan Lexa, riaditeľ SIS, druhý najmocnejší muž na Slovensku

Karol Melocík, požívajúci dôveru Ivana Lexu, de facto šéf VÚB invest holdingu, predseda dozornej rady VÚB investu, podpredseda dozornej rady VÚB, člen dozornej rady Slovenskej poisťovne a neskôr prezident Slovenskej poisťovne.

Jozef Oravkin, požívajúci dôveru Karola Melocíka aj Jaroslava Haščáka, Mareka Dospivu, Martina Kúšika a Juraja Herka, predseda predstavenstva VÚB invest.

Jaroslav Haščák, od 2. 12. 1996 do 17. 4. 1998 nečlen predstavenstva Penta brokers, od 28. 1. 1997 do 18. 2. 1998 predseda predstavenstva novovzniknutej AKS, a.s., konateľ KVINTA, s.r.o.

Marek Dospiva, od 2. 12. 1996 podpredseda predstavenstva Penta brokers.

Juraj Herko, od 2. 12. 1996 predseda predstavenstva Penta Brokers, jediný spoločník a konateľ Pentum, s.r.o.

Martin Kúšik, od 2. 12. 1996 do 17. 4. 1998 nečlen predstavenstva Penta brokers, od 28. 1. 1997 do 12. 12. 1999 podpredseda predstavenstva AKS, a.s., konateľ Kvinta, s.r.o.

Ľuboš Ševčík, požívajúci dôveru Karola Melocíka a Jozefa Oravkina, začiatkom deväťdesiatych rokov pôsobil ako ekonomický poradca na úrade vlády podobne ako Ivan Lexa a Karol Melocík, člen predstavenstva VÚB invest holding, člen predstavenstva VÚB kupón.

Herci vo vedľajších úlohách:

Pavol Scholtz, požívajúci dôveru Vladimíra Lexu

Zoroslav Kollár, advokát, jeden z najbohatších ľudí na Slovensku, špecialista na konkurzy, neskôr označovaný za hlavu “konkurznej mafie” na Slovensku

Firmy v hlavných úlohách:

VÚB kupón, VÚB, Slovenská poisťovňa, Penta brokers, AKS, a.s., Pentum, s.r.o., Kvinta, s.r.o., Interfin group, a.s., Intermark, a.s., Istrofin, a.s.

Prvé dejstvo: Príprava

Začiatkom decembra 1996 sa Penta z taktických dôvodov rozdelila. V predstavenstve Penta brokers zostal Marek Dospiva ako podpredseda a Juraj Herko ako predseda. Haščák s Kúšikom formálne odišli a v januári 1997 sa zjavili ako predseda a podpredseda predstavenstva spoločnosti AKS, a.s. Obe tieto spoločnosti začali skupovať akcie VÚB kupónu od drobných akcionárov.

VÚB kupón s Ševčíkom v predstavenstve, spravovaný VÚB investom (Oravkin predseda predstaventva, Melocík predseda dozornej rady) mal koncom roka 1996 majetok v hodnote cca 9 mld. Sk, čistá hodnota aktív pripadajúcich na jednu akciu bola 1.290 Sk a za rok 1996 dosiahol zisk 332 miliónov Sk. Napriek tomu sa VÚB kupón rozhodol akcionárom vyplatiť dividendu iba vo výške 20 percent dosiahnutého zisku, čo predstavovalo 10 Sk na akciu.

Tak sa začalo stláčanie ceny akcií VÚB kupónu. Malým akcionárom bolo naznačené, že nemá zmysel držať akcie a lepšie ich je predať. Jozef Špirko z Penta brokers, neskôr partner Penty, pre médiá v máji 1997 vyhlásil: „Celý trh dlhodobo stagnuje, jedinou zaujímavou udalosťou bol včerajší pokles akcií investičného fondu VÚB Kupón, ktorý zaznamenal pokles najmä na mimoburzovom trhu s cennými papiermi RMSystém Slovakia, a.s.“ Tieto udalosti umelo stláčali cenu akcií až na úroveň 330 Sk na akciu, aby ich Penta brokers a AKS mohli za lacnú cenu skupovať.

V júli 1997 začalo ísť do “tuhého”. 16. júla VÚB s Melocíkom ako podpredsedom dozornej rady predala 9,99 percentný podiel vo VÚB kupóne. Spoločnosť Penta brokers zrazu kontrolovala 13,99 percenta akcií a AKS kontrolovala 6,45 percenta akcií. Penta teda od 16. júla ovládala už viac ako 20 percent akcií VÚB kupónu a stala sa najväčším akcionárom. A VÚB, VÚB invest a VÚB invest holding s Melocíkom, Oravkinom a Ševčíkom v orgánoch sa nielenže nebránili nepriateľskému prevzatiu svojho “zlatého vajíčka”, oni na tom usilovne spolopracovali. Štátna banka teda aktívne pracovala na tom, aby prišla o najväčší privatizačný fond na Slovensku a aby ho mohla získať Penta. Asi im boli v tom čase 27 až 29 roční chlapci z Penty sympatickí svojou pracovitosťou a usilovnosťou.

Je tu ešte jedna dôležitá otázka: Odkiaľ mali mladí chlapci z Penty peniaze na také obrovské a masívne skupovanie akcií VÚB kupónu? Je nám jasné, že z predaja čínskeho textilu nie. Odpoveď je jednoduchá: 500 miliónov Sk im požičala Slovenská poisťovňa, v ktorej dozornej rade sedel Karol Melocík – neskorší prezident Slovenskej poisťovne. Týchto 500 miliónov poslala Slovenská poisťovňa do spoločnosti Pentum, s.r.o., ktorá mala základné imanie 100 tisíc korún. Jediným majiteľom a konateľom Pentum, s.r.o. bol 29 ročný Juraj Herko. Aby nemali chlapci z Penty na ovládnutie VÚB kupónu málo peňazí, od ďalšej štátnej banky pod kontrolou HZDS – Slovenskej sporiteľne – dostali ešte 350 miliónov korún.

Zhrňme si to: Štyria chlapci pod 30 rokov dostali len tak od štátnych finančných inštitúcií 850 miliónov korún, aby mohli od štátnej VÚB a od malých akcionárov skúpiť čo najväčší podiel akcií najväčšieho privatizačného fondu na Slovensku. A aby ho následne mohli ovládnuť.

Buď uveríme rozprávke o nesmiernej šikovnosti a pracovitosti spolužiakov z Penty, alebo Haščák, Dospiva, Herko a Kúšik boli iba biele kone niekoho iného. Napríklad rodiny Lexovcov. Veľmi dobre platené biele kone. Sami neskôr priznali, že na VÚB kupóne zarobili svoju prvú miliardu. Otázkou je, kde skončili tie ďalšie miliardy.

Nabudúce sa dostaneme k udalostiam z 18. júla 1997 a 22. augusta 1997, kedy sa začal VÚB kupón porcovať.

P.S: Ako to sformuloval hovorca Penty Martin Danko? “Ja to vnímam tak, že náš hlavný reputačný problém je vtedy, keď nás niekto v úvodzovkách verejne usvedčuje z toho, že zarábame neetickým spôsobom, to znamená korupčne.” Nuž v takom prípade, Martin, sa stávam vašim “hlavným reputačným problémom”. Už teraz je zrejmé, že Penta pred 17-timi rokmi pomáhala niekomu za štátne peniaze ovládnúť najväčší privatizačný fond na Slovensku, ktorý bol pod kontrolou štátu. Nie je to, ako by som to povedal, neetické? A to som ešte iba začal s pripomínaním “podnikateľského” príbehu Penty…

http://www.poslednykriziak.sk/lupez-za- ... y-iii/218/

Návrat na "Rozkradanie Slovenska"

Kto je prítomný

Užívatelia prezerajúci toto fórum: Žiadny pripojení užívatelia a 2 neregistrovaní