Citáty a múdrosti Slovanov, Slovákov

Debata ľudí, ktorí sa hrdo pýšia, tým, že sú Slovania...nájdime sa a spojme sa...
slovanovslav
Príspevky: 3001
Dátum registrácie: 25 Nov 2013 06:44

Citáty a múdrosti Slovanov, Slovákov

Príspevokod užívateľa slovanovslav » 21 Apr 2015 06:34

Ľudovít Velislav Štúr:

Aj keby sa zdalo, že ľudstvo upadáva, nemôže sa na dlhý čas samo sebe spreneveriť a vzdať sa svojej podstaty, predovšetkým pri dnešnom neobyčajnom pokroku. Napreduje stále ďalej a nik nemôže povedať dopredu, kam dospeje. No zhoršenie môže byť len dočasné.

Po každom lete nastane v prírode jeseň a napokon zima, a táto postupnosť sa objavuje aj vo svetových dejinách.

Podľa nášho názoru sa netreba obávať jed-
nostranného rozvoja protestantskej cirkvi, preto že Slovania sa neriadia iba rozumom ako Nemci, ale aj srdcom a dušou.

Štúrove vízie:

Nemožno očakávať, že naše kmene prekonajú svoju ľudsky pochopiteľnú
samoľúbosť a dobrovoľne sa odhodlajú na tento veľký krok k zjednoteniu, a v podmienkach cu-
dzej nadvlády ho netreba ani za každú cenu presadzovať. O tomto veľkom kroku sa rozhodne v
prospech Slovanov až pod tlakom dôležitých politických udalostí. Zatiaľ bude prospešné, keď sa
o túto vec vzbudí záujem a bude sa o nej hovoriť, keď sa na ňu budú ľudia pripravovať.

Štúr o európskych národoch a o Napoleonovi:
Národy ukonané horúčavou a prácou opúšťajú postupne javisko dejín a nasleduje de-
jinný nečas, duchovná zima, ktorou sa končí jeden život. Plnosť gréckeho života vystriedalo ob-
dobie bezútešnosti, po odkvete Ríma nastala hrozná doba cisárov a nám sa zdá, akoby v súčas-
nosti v Európe nastali znovu bezútešné časy. — Vývoj ľudstva napriek tomu pokračuje, večné
pravdy sa nerúcajú, naopak: tak ako sa s príchodom jari príroda po zime prebúdza do bohatého
života a začína s obnovenými silami, podobne je tomu v živote ľudstva. V akej plnosti a sile sa
rozvinul po rozpade rímskeho cisárstva germánsky a románsky život! Zvláštny jav sprevádza pô-
sobenie veľkých svetodejinných národov, ktoré sa ocitli na výške svojej moci: keď duchovne pre-
výšia a ovládnu iné národy, pokúšajú sa im vtlačiť pečať svojho vlastného ducha. Vidíme naprí-
klad Alexandra Veľkého, ktorý dobýjal svet spolu s Grékmi a bol naplnený túžbou šíriť grécku
vzdelanosť po celom svete. Takisto bojovali Rimania o imperium orbis a podobne chcú byť Ger-
máni nositeľmi idey všekresťanského cisárstva. Posledným úsilím tohto druhu bol na Západe po-
hyb Románov pod vedením osudného Napoleona. Všetko toto sú, pravda, len pokusy, ktoré
stroskotávajú na nemožnosti realizácie. Podobne ako kliesnil Cézar mečom cestu svetovým deji-
nám do Gálie, ktorá do nich čoskoro aj skutočne mala prejsť, tak isto si razil Napoleon cestu do
krajiny Slovanov a násilne ich zavliekol na pôdu svetodejinných udalostí. Francúzi tohto mimo-
riadneho muža na jednej strane preklínali, na druhej strane ho zbožšťovali; Nemci, ktorí pod ním
trpeli, ho nenávideli. Najväčšmi ho môžu oceniť a najobjektívnejšie posúdiť Slovania, ktorí ho po-
razili v rovnocennom boji. Najväčší spomedzi Slovanov, Puškin a Mickiewicz vyslovili o ňom naj-
pravdivejšie slová a v súčasnosti zriaďuje Rus Demidov na Elbe Napoleonovo múzeum.

Popri tomto všetkom pravoslávna cirkev nikdy neprenasledovala inak
zmýšľajúcich, ale sa k nim správala v duchu kresťanských prikázaní a ruský národ nikdy ani ne-
napadlo nenávidieť a utláčať ostatné národy len preto, že vyznávajú iné náboženstvo. Presne
naopak ako katolicizmus a katolícke vlády, ktoré inovercov prenasledovali najmä vtedy, keď ich
podporovala nejaká moc. Známe sú excesy v Španielsku, Francúzsku, Rakúsku. To, čo sa deje
v Poľsku, je motivované politicky a čoho sa tam dopúšťa ruská vláda, nech je akokoľvek mocná,
nie je v podstate namierené proti katolicizmu. Keď zhrnieme to, čo sme povedali o pravoslávnej
cirkvi, mimovoľne dospejeme k presvedčeniu, že je cirkvou slovanstva a budúcnosti
.

Ó, svätá cirkev našich otcov, ktorá si prvá kresťansky požehnala naše kmene z výšky Nitry,
Velehradu a Vyšehradu a raz si už aj bola pripravená duchovne spojiť a zjednotiť celú rodinu na-
šich národov. Ó, vráť sa k nám! Pozdvihni naše srdcia k Večnému a posilni nášho ducha, aby
mohol uskutočniť svoje veľkolepé poslanie. Takmer všetky naše kmene, Česi rovnako ako Slo-
váci, Poliaci aj Chorváti boli už v tvojom lone, ty, matka Slovanov, a len keď sem vtrhli cudzinci,
aby nám vládli, vyhnali ťa a zaviedli katolícku cirkev, ktorá upevnila nad našimi kmeňmi cudzie
panstvo a vydala nás napospas cudzím. Panstvo cudzích ťa podkopáva ešte dnes všade tam,
kde má na teba dosah, ale padne skôr, než ty. Tebe sa otvára budúcnosť, ty budeš viesť života-
schopný národ, s ktorého duchom a poslaním si v súzvuku! Keď padne a zlomí sa nenávidená
nadvláda, srdcia tvojich blízkych budú ťa vítať a spontánne vzlietnu k tebe, blahoslavenej!

Z tejto základnej opozície potom vyplynuli ostatné orientácie „štúrovskej družiny”. V kultúrno-
duchovnej oblasti odmietnutie akéhokoľvek náznaku materializmu, ktorý spájali s racionalizmom i
neskoršia staroslovenská hurbanovská komunikačne uzavretá koncepcia slovenskej kultúry, kto-
rá odmietla komunikáciu so „zvrhlým západným umením” a snažila sa uzavrieť slovenskú kultúru
v jej pomyselnej sterilnej čistote. Túto koncepciu kultúry začala narúšať napr. tzv. „nová škola
slovenská“ a najmä jej hlavní ideológovia Palárik a Viktorín. Základnú ideologickú líniu polemiky
stihol ešte i v publicistike začiatkom 50-tych rokov krátko pred svojou smrťou stanoviť sám Štúr.
V polemike s mladým Samom Vozárom, ktorý vyzýval k liberálnejším postojom, Štúr v hurbanov-
ských Slovenských pohľadoch píše: „... my ňepotrebujeme západňjeho liberalizmu. Slovanstvo si
je dost duchom i silou. Rationalizm umrtvjac vjeru a pripravjac národi západňje o híbadlo veľkích,
čistích skutkou zanechau národi tje pustje, pohodija zemskjeho všetkjemu predkladajúce ...
Ošklivíme si západní liberalizm a jeho prívržencou . . . Slavjanstvo je naša hvjezda ...“ (aké aktuálne po 100 rokoch....)

O Židoch Štúr píše:
Žiaľ, logickou súčasťou koncepcie, ktorá delí národy na „hmotárske” a „duchohistorické” je aj
jej integrálny antisemitizmus. Štúr v Das Slawenthum ... píše: „Tento cudzí národ, nespojený ni-
jakým putom s našim národom, národ, ktorý zo zásady zavrhoval kresťanstvo a preto nepoznal
lásku k blížnemu, hrozným spôsobom šafáril medzi našimi kmeňmi. Bezohľadne vyciciaval v svoj
prospech ... úbohý ľud a snažil sa ho mnohorakým spôsobom zviesť a morálne rozložiť... Odtiaľ
pramení hlboká antipatia našich kmeňov voči tomuto Bohom zabudnutému národu ...“ 7 A ako
východisko chváli cársku politiku, zdôrazňujúc „opatrenia vlády obmedzujúce samovôľu Židov..”

Slovensko sa podľa Štúra môže zachrániť len splynutím s Ruskom: Konkrétne „national interest”, ktoré sformuloval Štúr nevyplynuli z riadenia štátu, ale predo-
všetkým z istej apriórnej schémy dejín fenoménu Slovanstva, z čoho vyplynulo rovnako apriórne
presvedčenie, že Slovákov zachráni splynutie s Ruskom. Takto celkom prirodzene Štúrova kon-
cepcia dejín, jeho „transcendentálny panslavizmus” vyústil do „metafyzickej geopolitiky”, ktorá sa
neodvíjala zo záujmov štátu, ale z filozofického a priori.
(tu ma napáda, či bolševici cielene nevytvorili bolševizmus a následne komunizmus - počas ktorých ľudí obmedzovali - čim vlastne urobili tyrana ZSSR, ktorým mylne označujú Putinovské Rusko. A to všetko možno s jediným cieľom zabrániť spojeniu Slovanov, rozdrobiť ich...


Jozef Podhradský v tajnej histórií panslavizmu píše:
o n á r o d n o s t i v pravom a ešte živom význame, jako
o podstatnom svojstvu národa, semeno pre budúcu historickú úlohu sveta v sebe kryjúcom, mó-
že sa hovoriť len v poťahu na Slovanstvo ... — národy ešte duchovne n e v y ž i t é ! Ostatné náro-
dy Európy národnosti už dnes n e m a j ú . Len Slované ... móžu hovoriť o národnosti duchohisto-
rickej: ostatnia Europa už len o politickej a numeričnej. L

slovanovslav
Príspevky: 3001
Dátum registrácie: 25 Nov 2013 06:44

Re: Citáty a múdrosti Slovanov, Slovákov

Príspevokod užívateľa slovanovslav » 11 Júl 2015 18:15

„Náš nacionalizmus je mravná sila, ktorá nás viaže k slovenskému kmeňu a tradícii, ktorú pestovali naši otcovia. Náš nacionalizmus je nie biologický pud, ale mravný charakter; nie nenávisť k niekomu, ale horúca láska k svojeti. Táto naša svojeť, to je naše kresťanské vierovyznanie, naše slovenské národné povedomie, naša reč, naša národná írečitosť, naše Slovensko.“ – 16. august 1939 Jozef Tiso

slovanovslav
Príspevky: 3001
Dátum registrácie: 25 Nov 2013 06:44

Re: Citáty a múdrosti Slovanov, Slovákov

Príspevokod užívateľa slovanovslav » 28 Dec 2016 20:18

Bol Andrej Hlinka, nazývaný otec Slovenského národa zároveň aj prvým konšpirátorom? Andrej Hlinka začínal vo vedení SNS. Neskôr vytvoril stranu Slovenská ľudová strana, ktorej hlavným programom bol boj proti úžere, emigrácií. V roku 1918, 1919 chcel autonómiu Slovenska, za čo bol zadržaný na 7 mesiacov. Známy je výrokom: Mňa nepremeníte! Mňa nezlomíte! Slovákom som sa narodil, Slovák som a Slovák budem! A keď vyjdem zo žalára, zas len budem pokračovať tam, kde som prestal. Do posledného dychu budem bojovať za sväté práva slovenského ľudu, za božské práva slovenského národa! Tak tento národovec v roku 1900 prehlásil zaujímavú informáciu o rodine Rothschildovcov. Podobnú otázku si kladiem aj ja, ako je možné, že štáty s miliónmi obyvateľov sú zadĺžené bankám...ako je možné, že banky majú viac peňazí ako obrovské štáty ako Nemecko, Anglicko, Francúzsko?
Prílohy
28Dec2016_19-15-40.jpg
28Dec2016_19-15-40.jpg (52.66 KiB) 537 zobrazení


Návrat na "Slovania v súčasnosti - Som Slovan"

Kto je prítomný

Užívatelia prezerajúci toto fórum: Žiadny pripojení užívatelia a 1 neregistrovaný