Slovensko za Tisa - vrchol, ktorý nikdy nedosiahneme

Zdá sa Vám, že to čo Vás učili v škole nie je pravda? Tu môžte spätne analyzovať dejiny...
slovanovslav
Príspevky: 3386
Dátum registrácie: 25 Nov 2013 06:44

Slovensko za Tisa - vrchol, ktorý nikdy nedosiahneme

Príspevokod užívateľa slovanovslav » 01 Sep 2014 12:39

Slovensko bolo rajom v Európe, tvrdili nemeckí vojaci
Autor: Radovan Krčmárik

Za slovenského štátu sa žilo dobre, vraveli často pamätníci, ktorí si pochvaľovali, že počas druhej svetovej vojny bolo Slovensko ostrovom pokoja v rozbúrenej Európe.

Za socializmu sa o tom rozprávať nemohlo, skôr sa pripomínalo, aké problémy mali za vlády Jozefa Tisa robotníci alebo roľníci. Aj teraz je téma kontroverzná. Ak niekto pochváli životnú úroveň vojnovej Slovenskej republiky, riskuje, že ho označia za ľudáka či nacionalistu. Ako to teda bolo?

Nemožno, prirodzene, tvrdiť, že sa všetkým vodilo dobre. Tak to nie je nikdy a v nijakej krajine. Už vôbec to neplatilo o slovenských Židoch, Rómoch a ďalších ľuďoch, ktorých fašistický režim prenasledoval.

Pre mnohých z nich sa stal život v slovenskom štáte peklom. Obrali ich o ľudskú dôstojnosť a majetok, takmer 60-tisíc slovenských Židov zahynulo v koncentračných táboroch.
Bratislava bola „Fressburg“

Prečo však mnohí pamätníci tak radi spomínali na slovenský štát? Posudzovať životnú úroveň je ťažké v každom období, aj dnes. Niekomu pre spokojný život stačí málo, iný sa sťažuje, aj keď má veľa. Hodnotiť život v minulosti je preto z dnešného pohľadu ťažké.

Ak ponecháme stranou spomienky a možno aj subjektívnu nostalgiu ľudí, isté svetlo do toho, ako sa tu vtedy žilo, môže ponúknuť zahraničie.

Pomery na Slovensku napríklad celkom pozitívne opisuje ocenená nemecká novinárka a publicistka Alexandra Senfft v knihe Schweigen tut weh (Mlčanie bolí). Autorka je vnučkou Hannsa E. Ludina, ktorý bol nemeckým veľvyslancom v slovenskom štáte a po vojne ho v Bratislave popravili.

Senfft sa opiera predovšetkým o spomienky svojej rodiny. Tvrdí, že Bratislavu počas vojny (jej nemecký názov je Pressburg) tunajší Nemci prezývali „Fressburg“ (z nemeckého „fressen“ - žrať). Symbolizovalo to relatívny blahobyt, v ktorom si tu vtedy naživali.

Spomenutý Ludin si už v auguste 1941 všimol: „...kým v ostatnej Európe vládne vojna a strádanie, situácia so zásobovaním na prevažne poľnohospodárskom Slovensku je ešte stále dobrá. V peknom hlavnom meste je v ponuke dokonca hrozno.“

Aj šéf SS a Gestapa Heinrich Himmler pri návšteve slovenského štátu v roku 1944 zhrozene zistil, že Slováci transportovaným sovietskym zajatcom dávajú veľa potravín, zatiaľ čo zásobovanie nemeckých jednotiek na východnom fronte čoraz väčšmi viazne.
Spomienky veteránov

Zaskočení tým, ako dobre sa na Slovensku darí, boli aj nemeckí vojaci, ktorých sem poslali, aby potlačili Slovenské národné povstanie. Mnohí mali pocit, že sa ocitli v raji, v oáze pokoja.

Keď známy nemecký novinár Wolfgang Venohr v roku 1964, teda dvadsať rokov po Povstaní, vyhľadal 15 bývalých nemeckých vojakov, ktorí bojovali na Slovensku, a pýtal sa ich na dojmy z krajiny, vojnoví veteráni nešetrili superlatívmi. Našli tu totiž veci, ktorých bol už u nich doma nedostatok, alebo sa museli zháňať po známosti či na čiernom trhu.

„V roku 1944 bolo Slovensko rajským ostrovom v strednej Európe,“ spomínali. Alebo: „Životný štandard bol prekvapujúco dobrý. Oveľa lepší ako v Ríši. Boli tu dostať cigarety, ovocie, dámske pančuchy, vajcia, slanina, múka a mlieko, všetkého dosť a dosť. Prakticky všetko sa dalo voľne kúpiť. Nielen potraviny, ale aj náramkové hodinky, expozimeter a tak ďalej.“
Vojnová prosperita

Slovenský priemysel počas vojny prosperoval. Ťažil predovšetkým z konjunktúry nacistického vojnového hospodárstva. Štát viedli skúsení národohospodári, nezamestnanosť prakticky neexistovala. Pre mladú slovenskú inteligenciu sa uvoľnili aj pracovné miesta po Čechoch, ktorí sa museli vrátiť do Protektorátu. Až 120-tisíc Slovákov pracovalo počas vojny v Nemecku.

Nie všetko však bolo ružové. Nevýhodný bol napríklad kurz ríšskej marky k slovenskej korune, ktorý Nemci určili na 1:11, hoci reálne mal hodnotu 1:6, neskôr dokonca 1:4.

Export zo Slovenska prúdil do Nemecka, ale odtiaľ prichádzalo oveľa menej tovaru. Výsledkom bolo, že nemecký dlh voči Slovensku narastal, až presiahol závratnú výšku osem miliárd korún. Tieto peniaze Nemci Slovensku nikdy nevyplatili.

Pokoj a bezpečie na Slovensku si Nemci veľmi cenili. Až do vypuknutia Povstania sem nemeckí vojaci chodievali na dovolenky alebo na liečenie.

Ešte v lete 1944 sa tu zdržovalo i viac ako 7 000 nemeckých detí, ktoré tu trávili prázdniny v rámci programu tzv. posielania detí na vidiek. O ich bezpečnosť pritom tretia ríša nemala najmenšie obavy. Aj ríšski diplomati tu bežne cestovali neozbrojení. Túto „idylku“ pochovalo až SNP.
Nie všetkým sa darilo

Historik Ivan Kamenec upozorňuje, že pri posudzovaní hospodárskej situácie a životnej úrovne na Slovensku treba brať do úvahy najmä to, ako sa žilo v okolitých štátoch. Pri porovnaní s biedou v Protektoráte, v Maďarsku alebo v okupovanom Poľsku na tom Slovensko naozaj nebolo zle.

Sú však i svedectvá, že to neplatilo pre všetkých. Ako príklad uvádza niekdajšieho poslanca slovenského snemu Teodora Turčeka, ktorý tam v roku 1943 vystúpil s prejavom, v ktorom bol dosť kritický. „V parlamente rečnil: Skúste ísť na Štedrý večer do roľníkovej chalupy a zistíte, aké majú Vianoce. Nemajú petrolej, aby si svietili... Ale to je možno dobre, aspoň rodičia nevidia, že ich deti chodia bosé či v roztrhaných topánkach,“ pripomína Kamenec.

Ako zdôrazňuje, vtedajšie životné podmienky nemožno hodnotiť čiernobielo. Je pravda, že sociálna i hospodárska situácia bola na Slovensku oproti iným štátom stabilizovaná. „Na druhej strane je však nezmysel tvrdiť, že slovenská koruna bola ako švajčiarsky frank či európsky dolár.“

Podľa Kamenca treba zohľadniť aj to, že na Slovensku bola už pred vojnou vyššia životná úroveň ako trebárs v Maďarsku či v Poľsku. Okrem toho zostal slovenský štát stále prevažne agrárnou krajinou. „Preto nemalo problém umiestňovať svoje produkty na trhoch,“ vysvetlil Kamenec.
zdroj: http://www.aktuality.sk/clanok/260593/s ... ki-vojaci/

preto sa toto snažila židobolševická neskôr židokomunistická propaganda odstrániť...aby ľuďom vymazali spomienky...len to nejde...a vždy sa nájde niekto, kto tu pravdu povie aj keď je nechcená

Návrat na "Revizionizmus"

Kto je prítomný

Užívatelia prezerajúci toto fórum: Žiadny pripojení užívatelia a 1 neregistrovaný