Psychiatricka Biresova o Pohode

slovanovslav
Príspevky: 393
Dátum registrácie: 25 Nov 2013 06:44

Psychiatricka Biresova o Pohode

Príspevokod užívateľa slovanovslav » 18 Jan 2017 12:20

Pocas festivalu Pohoda maju obrovsku zataz zdravotnici v nemocnici Trencin. Opiti, nadrogovani pacienti s mnohymi urazmi. Trpezlivost pretiekla psychiatricke, ktora sa vyjadrila statusom na facebooku:

Status o nočnej službe počas Pohody čítali tisíce ľudí a mal veľký 
ohlas. I keď Bohdana Bírešová Pohodu videla z „odvrátenej strany“, myslí
si, že je to dobre zorganizovaný a zabezpečený festival.
„Mám fóbiu z vracania, z tých všetkých pocitov, ktoré tomu 
predchádzajú, z toho, že nebudem mať nad tým kontrolu a príde to znova, 
nečakane a v nestráženej chvíli. Tak ako včera. Doviezli prvé ‚dieťa‘ 
z Pohody. Krásnu mladú ženu. Detsky nedospelú, neskúsenú a na chvíľu 
našu. Vracala veľa, vracala stále, pila veľa, spala stále. A potom 
ďalšie deti. Dievčatko a chlapca. Vracali veľa, vracali stále, vracali 
celú noc. To aby som si vyliečila fóbiu. Najlepšia je priama expozícia. 
Dnes v noci sme opatrovali dosť veľa detí. Boli s nimi naše sestričky. 
Dookola a stále. Aby sa deti vyspali a vydržali do rána. Lebo, opatera 
a zdravotníctvo sú najlepšie, keď sú zadarmo. Veď čoby nie. Len sa 
povracali, opili, len dostali zopár infúzií a len – úplne zadarmo. 
Všetko to robíme s láskou a poslaním, lebo kto sa raz stane lekárom, 
sestričkou a sanitárom, nemôže ináč. Aj za hranice vlastných síl, aj za 
hranice zdravia, vlastných úzkostí a vlastnej bezmocnosti. A potom príde
rana medzi oči – že „vy úplatkárske svine, sťažujem sa na vás“. Nech sa
páči, kopnite si. Nech sa páči, uľavte si! Dnes ráno som doslúžila 
‚pohodovú‘ službu. So zvratkami za nechtami, s pachuťou nejakej čudnej 
doby. Dnes ráno si mladá slečna pýtala nabíjačku, trošičku vytriezvela 
a nechápala, že jej nechcem nabiť mobil. Nuž nechcem. Dnes nechcem už 
vôbec nič. Mám svoje hranice, limity a kríže. Dnes takto. Možno 
nechutne, možno osobne. Pre niektorých pohodovo. Aj pre tie naše deti 
z noci. Po ťažkej noci pokračujú, lebo lístky boli drahé. A ja musím 
tiež,“ napísala po náročnej službe.
„Musela som to dostať zo seba. Vidieť a opatrovať opité deti 
a adolescentov nie je ľahké. Môžu sa udusiť vývratkami, upadnúť do kómy.
Mala som počas rokov festivalu už tri služby a vždy si hovorím, že 
nik­dy viac,“ konštatuje lekárka.