Najč. dôvody ako sa róm dostane do kontaktu so psychiatrom

slovanovslav
Príspevky: 3379
Dátum registrácie: 25 Nov 2013 06:44

Najč. dôvody ako sa róm dostane do kontaktu so psychiatrom

Príspevokod užívateľa slovanovslav » 06 Mar 2014 13:37

Najčastejšie pre Rómov špecificky typické formy zištných motívov v situáciách, keď sa dobrovoľne alebo nedobrovoľne stanú psychiatrickými pacientami, sú tieto:
1. Vyzískať prostredníctvom forenznej psychiatrickej expertízy nepríčetnosť na kritický čas spáchaného násilného alebo majetkového trestného činu. Róm sa od súkmeňovcov dozvie, že simulácia duševnej choroby v týchto časoch už nemá v expertíze úspech. Preto si včas – podľa možností s viacročným predstihom pred začatím svojej kriminálnej kariéry – získa chybovú diagnózu slabomyseľnosť. Podľa možností až v pásme imbecility, aby za ňu obdržal plný invalidný dôchodok. A už má – myslí si – pre orgány činné v trestnom konaní i pre znalcov v rukách argument: „Však ako môžem zodpovedať za čin, keď som invalid, teda aj práceneschopný?“ Obvykle cez znalcov neprejde. Nevyzíska nepríčetnosť. Znalci sa však musia navyše vysporiadať aj s ďalšou svojou nepríjemnou povinnosťou: korigovať chybovú diagnózu imbecility, zdôvodniť chybu kolegu, prvodiagnostika, dať Cigánovi odobrať neindikovaný dôchodok.
2. Získať už u prvej formy spomínaný plný invalidný dôchodok, samozrejme trvalý. Poznáme celé kompletné klany rómskych rodín, ktoré vytrvalo, dôkladne, neodraditeľne, dlhodobo a s uplatnením svojej typickej viskóznej skuhrajúcej nátlakovosti vnucujú lekárom i lekárskym posudkovým komisiám postupne každého svojho rodinného príslušníka ako neoddiskutovateľného kandidáta na dôchodok. Táto forma zištnej rómskej motivácie nás však nesmie pomýliť tak, aby sme prehliadli u klienta skutočnú duševnú chorobu alebo poruchu, ktorá je indikáciou ku liečbe, práceneschopnosti a invalidizácii a aby sme nevideli, že určitá a azda aj mierne stúpajúca časť našich Rómov má kladný vzťah k práci a ku kalej obžive.
3. Získať neschopnosť ku vojenskej základnej službe. Alebo populárne povedané: „dostať modrú knižku“. U tohto typu zištnej rómskej motivácie však už nie je tak jednoznačný prístup „ na oboch stranách barikády“, ako sme videli u prvých dvoch formách. Časť mladých Cigánov – brancov sa na vojenčinu vôbec nedostane: Bez či so zásluhou chybovej psychiatrickej diagnostiky. Všeobecne to čs. ľudovú armádu poteší. Nemusia sa s nimi trápiť. A aj mladý Róm je spokojný: nemusí ísť na vojenčinu. Naša prax však pozná aj opačné príklady. Róm chce byť za každú cenu vojakom, lekárska vojenská komisia ho aj uzná vojenčinyschopným, avšak neskorší vojenský lekársky prieskum na psychiatrickom oddelení Vojenskej nemocnice ho aj tak z vojenčiny na psychiatrickú diagnózu vysuperuje. Obvykle po veľkých lekárskych diferenciálno – diagnostických rozpakoch ako nazvať jeho duševnú chorobu alebo poruchu za predpokladu, že vojenský psychiater nepozná diagnostický transkulturálny prístup. Ak ho pozná, tak vhodne, objektívne a užitočne použije niektorú z našich rómologických diagnóz, najčastejšie: recidivujúce abnormné exotické rómske reakcie alebo rómsku osobnostnú milieupatiu alebo etnopatiu.
4. Zísakť vodičské oprávnenie. Róm sa v tejto situácii snaží prezentovať ako duševne najzdravší a najnormálnejší. Pritom je handicapovaný tým, že ani nie pre duševnú zaostalosť – tú nemá – ale pre záškoláctvo je prípadne praktickým analfabetom. Handicap prestane byť handicapom, Róm napriek svojmu analfabetizmu úspešne zloží skúšku a získa oprávnenie k vedeniu motorových vozidiel. Pred skúškou nie je psychiatricky vyšetrený, však ani nie je indikácie, pretože ani on sa nedožaduje, ani orgán to nevyžaduje. Róm, nový vodič, je prípadne hudobníkom. Získa so svojou hudobnou skupinou pracovný kontrakt v kapitalistickej cudzine. Domov do ČSSR príde na „meďáku“, lebo podľa jeho predstáv „auto začína od Mercedesa“. V ČSSR sa dopustí závažného dopravného priestupku s justičným dopadom. V trestnom konaní sa bráni, že je analfabetom. Už mu nezáleží na vodičáku a Mercedese. Dôležité je byť nepríčetným, lebo však je analfabetom. Forenzná psychiatrická expertíza ho neznepríčetní, lebo rómsky šofér – aj keď je analfabetom – je duševne zdravým a normálnym. Uvádzané nie je teoretickou úvahou, ale mikrokazuistikou z jednej autorovej expertízy.

Zdroj: Hlubockého úvod do psychiatrickej romológie, Nové Zámky, 1992

Návrat na "Rómovia"

Kto je prítomný

Užívatelia prezerajúci toto fórum: Žiadny pripojení užívatelia a 0 neregistrovaných